Ľudia sú rôzni

Autor: Diana Veizerová | 13.1.2011 o 20:30 | (upravené 13.1.2011 o 20:51) Karma článku: 4,70 | Prečítané:  1511x

Je naozaj zaujímavé každý deň sledovať desiatky ľudí, ktorí prejdú okolo nás. Každý inak vyzerá, má iné povahové črty...ale každý má určitý charakter, spôsob vyjadrovania a správanie sa v okruhu ľudí. Mňa len kopu krát prekvapuje koľko rôznych ľudí sa dá stretnúť len tak na ulici, vo vlaku, v obchode. Osobne najviac ľudí, ktorí sa sami prihovoria stretávam vo vlaku. Často krát ma prekvapia či už pozitívnym, negatívnym spôsobom alebo sa nad tým len pousmejem. Niekedy sú ale podľa môjho vkusu až prehnane zhovorčiví aj keď vidia, že dotyčný nemá čas sa s nimi rozprávať. Posledné dni mám na to šťastie.

Za  takých 20 minút, čo cestujem sa potrebujem naučiť novú látku do školy a ešte sa aj psychicky pripraviť na to utrpenie. Včera som stretla takého postaršieho pána. Sadol si a hneď si pustil jazyk na špacír. Prvých 5 minút som ho pozorne počúvala, pritakala a odpovedala. Potom ma už ale trochu omrzelo počúvať všetky zamestnania, kde pôsobil asi za 40 rokov. Vytiahla som si mobil a išla som smskovať, dúfala som, že pochopí, že nemám čas, keď len budem pozerať na displej. Nepochopil. Ďalej len rozprával a rozprával. Tak som si vytiahla z tašky zošiť a išla som sa do neho aspoň pozerať. Vyzeral, že mu vôbec nevadí, že ho nepočúvam. Vlak už prichádzal do Trenčína a normálne som sa potešila, že vystupujem. Asi minútu pred železničnou stanicou mi povedal, že je rád, že sa so mnou porozprával a už mi dá pre zbytok cesty pokoj. No tak to bolo naozaj milé, ako keby vedel, kde vystupujem:-). Ale aj tak to bol zlatý pán, lepšie ako keď niekto na mňa celú cestu len oduto zazerá.

Najradšej mám, keď prechádzam cez  vlak a zbadám v nejakom kupé niekoho so psom. Hneď si sadnem tam a môžem sa celú cestu pozerať na niečo milé.

Ale čo naozaj lezie na nervy, keď vás celú dobu, čo čakáte na vlak otravuje bezdomovec, ktorý akurát vyšiel z liečenia na ktorom bol pre závislosť na automatoch. Vyzistila som, že išiel pozrieť kamarátku s ktorou sa spoznal na liečení, ale ona bola pre zmenu alkoholička. Povedal mi, že plánujú ísť do najbližšej krčmy a trošku si ísť zahrať a vypiť. Po jeho pozvaniach na kávu (mal asi 65 rokov) sme s kamarátkou do vlaku radšej išli niekde, kde nebude on. Sadli sme si pri mladého pána, ktorý akurát spal. Hneď ako sme si sadli, tam za nami prišiel aj náš známy z liečenia. V tom sa zobudil mladý pán a hneď, čo otvoril oči sme zbadali, že je značne v podguráženom stave. Paráda. Tú cestu si neviete ani predstaviť ako sa tam oni dvaja rozprávali a uvažovali ako si nás rozdelia. Taká šťastná, že som doma som ešte nebola. Ale, keď nad tým uvažujem všeobecne, väčšinu ľudí, ktorých stretnem sú milí, príjemní a sympatickí. Takže cestovanie ubehne rýchlo a zaujímavo. Som zvedavá koľko ľudí ešte pri cestovaní stretnem.  Aspoň na pár minút mi to zlepší náladu.

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Začali prešetrovať firmy, ktoré stavali dedinám futbalové ihriská

Projekty boli čiastočne financované z verejných prostriedkov poskytnutých Úradom vlády.

ŽENA

Mauréry: Je naivné myslieť si, že vám jeden film zmení život

V kinách tento rok zažiarila ako svojrázna učiteľka.


Už ste čítali?