V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Registrované partnerstvá sú v Spojenom kráľovstve, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Fínsku, Islande, Nemecku, Česku, Slovinsku, Luxembursku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Portugalsku. Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Írsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku.
Adopcie detí sú dovolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike, registrované partnerstvá v niektorých štátoch USA, Argentíne, Novom Zélande a niektorých častiach Austrálie.
Dúfam, že ma teraz neukrižujete za vlastný názor na vec. Mám averziu voči ľuďom, ktorí vyslovene nadávajú na homosexuálov a najradšej by ich poslali na iný svet, pretože sú „nenormálni". Je pravda, že majú inú sexuálnu orientáciu ako väčšina ľudí, ale prečo to niekomu prekáža? Každý by mal mať právo na to, aby žil v rámci možností ako mu to vyhovuje. Pokiaľ neubližuje svojim konaním ostatným. Homosexuáli nemôžu za to, že sa im páčia osoby rovnakého pohlavia. Čo majú teda robiť? Žiť celý život s niekým, koho nemilujú? Alebo žiť celý život bez lásky? Prekvapenie, keď zistíte, že niekto z vášho okolia je homosexuál bude asi na mieste, ale to je si myslím, tak všetko. Práve preto som za homosexuálne manželstvá, pretože je to len ich vec a nikoho z nás sa to netýka.
Ale adopcia detí homosexuálnymi pármi, to je už na zamyslenie. Nie preto, že by deti nevychovali dobre. Rodičia by mohli byť kopu krát lepší ako heterosexuálne páry, záleží to od jednotlivcov. A dieťa by mali radi rovnako ako iné heterosexuálne páry. Ale keď sa nato pozrieme inak. Ak má niekto v živote depresie či nejaké duševné problémy, z čoho najčastejšie vznikajú? Z detstva, z traumatických zážitkov z detstva, ktoré dospelým možno nepripadajú také vážne. Takže je podľa mňa dosť možné, že ak si homosexuálny pár adoptuje dieťa, že to na ňom môže zanechať nejaké následky. Každodenné posmievanie sa spolužiakov, že má dvoch ocinkov a ani jednu matku či iné „hlúpe" pripomienky si zapamätá do konca života. Veď poznáte deti. A bude sa to s ním viesť stále.Ak by sa spoločnosť k veci správala inak, možno v budúcnosti, aj ja by som zmenila názor. Ale podľa mňa by nebolo zodpovedné ak by dieťaťu jeho potencionálni adoptívni rodičia ponúkali také rizikové možnosti.
Ale inak sú to ľudia ako VY. Ani o tom nemusíte vedieť a možno práve váš sused, spolužiačka alebo kolega ním môže byť, len sa to hanbí dať najavo. Samozrejme, že veľa z vás ma určite iný pohľad na vec, ale dúfam, že mi tu teraz nebudete nadávať za to, že ja som ten svoj zverejnila :-)
