Bolo to asi pred rokom. Vonku začínali svietiť prvé jarné lúče, doma som sa nudila, tak som zobrala psa a išla som sa prejsť. Zvyčajne sa mi to nestáva, ale vtedy ma to počasie doslova vyhnalo von. Najskôr som chodila po frekventovaných uličkách plných ľudí. Potom som sa vybrala po uličkách, kde skoro vôbec nechodím aj keď sú neďaleko. Raz za čas niekto prešiel okolo, prešlo aj pár psíčkarov, čomu sa potešil viac môj psík. Prechádzala som vyhriatymi chodníčkami asi hodinu, už som sa pomaly chcela pobrať domov. Veď už sme boli vyvenčené obe. Aj ja, aj Stela. Onedlho k Stele pribehol malý chlapec, čomu som sa vôbec nečudovala, veď deti stále utekajú pohladkať psov, ktorých vidia z diaľky cupitať.